Stále mám nádej... (1. časť)

8. listopadu 2009 v 19:00 | Koizumi *-* |  Stále mám nádej...
PRVÁ ČASŤ



Slnko zapadalo, na bordovom nebi . Všade naokolo bolo tajuplné ticho a strašidelná tma. Bolo počuť len slabý vánok čo sa točil hore, dolu medzi stromami. Stále som rozmýšlala ako mi bude v novej škole, sice som sa tam tešila že spoznám možno aj nejakých super ludí ale, mala som aj trošku strach čo ak tam nezapadnem alebo si tam budem pripadať ako nejaký vzduch...hmm už by som mala isť i tak domov už je chladno...
" Ahoj Aiko už si doma?" Spýtala sa ma moja Mamina ktorá sa volalGabriela, väčšinou ju volam Gabriela ale len pred ňou ju oslovujem mamina "Ano som.... vonku už bola zima." Zamrmlala som si potichu. " A budeš aj večerať? A ozaj zajtra už ideš do školy že? " Spytala sa nadšene.. " Nie nebudem niesom hladná....no ano idem už zajtra" sklesnuto som odpovedala a išla som do svojej izby. Ako káždy večer som si pustila hudbu a dala som si sluchatka aby ma nič nerušilo.
Keď už bolo 06:00 h. musela som vstávať lebo sa mi hodina začinala o 07:00 h. Z nechuťou som vstala a nahlas si povedala sama pre seba " Nenavidim ránne vstávanie je pre mňa moc vyčerpavajuce". Ked som vyšla zo svojej izby a išla po schodoch tak som zacitila prijemnu vôňu ktorá vychadzala s kuchyne a hlasno som povedala " To čo tu tak vonia? ". Gabriela hneď na to odpovadala " Ale no tak som si povedala že ked ideš prvi deň do novej školy tak ti niečo na raňajky spravim ". Aiko sa len tak s nadšenim usmiala a jemným hlaskom povedala " Supér pizza " Gabriela len na to odpovedala " .Keď doješ tak mi povedz ja ťa zaveziem do školy dobre?" .Ja som len kyvla hlavou a pustila sa do pizze.

Keď už som dojedla a umyla som si po sebe riad, tak som išla za Gabrielou aby sme už vyrazili do školy . Cestou do školy sme nič nehovorili boli sme celu cestu ticho až keď sme dorazili pred školu tam mi povedala po tichu "poškole ťa pride čakať Otec " ten sa volál Mike. " A prečo ma neprideš čakať ty?" zvedavo som sa spýtala. "Ale ja idem na dva mesiace do Ameriky kôly práci veď som ti to už vravela". "Jaa no jasne už viem spominám si" . Len tak som si pomyslela že to bude dobré lebo otec má pusti všade nie ako mamina....." Inač už by si mala isť do školy tak sa maj pa".

Keď som si tak kráčala ku škole po chodniku pridal sa ku mne nejaký chalan a povedal mi. " Ahoj ja som Daniel ty musiš byť Aiko že? " Trochu som zamrzla a čudovala som sa ako to že pozná moje meno.. " Ano som Aiko a ako si to vedel že sa tak volam?" zvedalo som sa opytlala....." Ale ja viem o všetkom čo sa tu deje..." Zdalo sa mi že nehovorí pravdu ako keby nechcel povedať kto mu to povedal.. tak som si len tak z lahka pozdychla. " Ukaž aký máš rozvrh možem ti pomôcť lepšie sa tu viznam než ty" ...zase som si len tak povzdychla, no má pravdu to som musela priznať... " No ukaž hnmm.. máš super hodiny akurat máš so mnou hodinu ideme na matematiku máme super Učiteľku pani Schaelova ale ona je v pohodke ak ju nerozhneváš a vie aj dobre visvetliť učivo."

Keď sme pomali vchádzali do triedy mala som pocit ako keby sa na mňa Daniel lepil ale kašlala som na to itak už sme boli v triede ... Daniel si sadol na svoje miesto vedla nejakého chalana, docela bol chutný... ten chalam ku ktorému si sadol. Tak ja som išla za učiteľkou a ona ma posadila k nejakej dievčine mála Dĺhe čierné vlasy, oči mala modré... Keď som si tam ku nej sadla ani nereagovala že kto si ku nej sadol ako keby ju to nezaujmalo, až vtedy ked som ju oslovila. " Ahoj ja som Aiko a ty si? " Pozrela sa na mňa takým skormuteným pohladom a potichu odpovedala " ahoj ja som Keiko". Potom som sa sňou už nemohla rozprávať lebo pani Schaelova už začala rozprávať tak som nechcela vyrušovať hneď prví deň. Vysvetlovala Funkcie tie som už preberala vo svojej starej škole takže to som už vedela. Ked už skončila hodina som mala telocvik aj s Keiko, videla som jej rozvrh ked ho mala položeny na lavici. Tak som sa jej len tak spytala " Keiko ty máš tiež telesnu že? " už mi tak normalne odpovedala " No mám aj ty že , tak ak chceš môžeme isť spolu aby si nezabludila". Ked sme mierili k telocvične tak som zazrela na lavičke jedného roztomilého chalana to bol ten chalan ku ktorému si sadol Daniel a ja som sa musela Keiko spýtať kto to je " Keiko kto je ten chalan čo sedí na lavičke?" Ona mi len tak odpovedala nezaujato " To Je Moyako "
Telesná mi rýchlo ubehla tak isto ako potom tie ostátne hodiny a to slovenčina a Dejepis...takže ma to potešilo keď už som mohla vypadnuť s tej školy a isť domov....
Po ceste ku Mikovmu autu ked som kráčala som zazrela toho chalana Moyaka ..stál pri svojom nabliskanom aute, chcela som isť za nim a pokecať s nim ale nemala som odvahu bolo by to trapne... tak som len tak smutno kráčala k autu ...

"Ahoj Aiko, dneska ťa niekam zavediem dobre "? Zamyslela som sa že kam má chce zaviesť .." Ahoj no dobre a kam pojdeme"? Zvedavo som sa opytala ale Mike mi nič nepovedal len pokrutil hlavou. "No dobre už sme tu " zastalil pri takom dome , tak som sa spytala " A to sme kde a čo tu robime?" Mike mi len tak zlahka odpovedal " Takže musim ti niečo ukázať " prišli sme do nejakej stodoli či gáraže či čo to bolo . Mike odokryl plachtu a pod ňou bolo auto ,nie nejaké moderne ale take normalne.... "Aiko toto je zatial pre teba to je auto odo mňa, lebo nemam veľa času stále chodiť pre teba mám prácu a tak " Hňeď som mu na to odpovedala skoro ani nestihol dopovedať vetu. " Ježiši dakujem je to super auto " ako dobre že cez leto som si robila vodičak teraz sa mi to vyplatilo ...."Možes sa aj prejst s tym autom potom ale prid domov dobré". " Jasne oci a ešte raz dakujem"... Nadšenim som si sadla do auta a hodinku som sa len tak vozila po meste potom som už išla domov lebo sa už stmievalo.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Paas Paas | 9. listopadu 2009 v 17:05 | Reagovat

Sugoi! Koizumi-chaaaaan!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama